Nemeckí politici mali pred nedeľnými krajinskými voľbami obavy z mnohých dôvodov, no jedným z hlavných bol strach, či prídu voliči vôbec voliť. Od začiatku krízy totiž neklesá dôvera občanov len vo finančné trhy a v ich chamtivých zástupcov, ale i voči politikom.
Dôvera je na historickom minime. Jediní, komu Nemci ešte veria i v čase krízy, sú hasiči. Radostné určite pre všetky profesionálne i amatérske hasičské zbory. No pri troške šťastia je občan s hasičom v kontakte len príležitostne a na riešenie všedných problémov potrebuje zastupiteľstvo na trochu inej úrovni.
Pálivé alternatívy
Nedeľa napokon potvrdila, že obavy politikov sú oprávnené, na voľbách sa zúčastnilo len 59 percent voličov. Pritom nehodno zabúdať, že Nemci nie sú práve apolitický národ. Politológovia stále pripomínajú, nezáujem verejnosti o voľby nie je determinovaný nezáujmom o politiku ako takú. Volič „len" nedôveruje politikovi štandardných politických strán a spochybňuje jeho schopnosť riešiť závažné celospoločenské problémy.
Potešujúce by mohlo byť, že popri vedcoch túto hrozbu rozpoznali i nemecké cirkvi, ktoré vyjadrili znepokojenie nad nízkou volebnou účasťou a s tým spojeným poklesom dôvery v klasické politické strany.
No keďže tento apel vychádza od inštitúcií, ktoré práve teraz tiež dôverou neprekypujú, prínosným už až tak nie je. Minimálne vzdychať môžu i odbory, dlho dôležitý aktér nemeckej politiky, ktorý si však po sérii zlyhaní môže s kolegami akurát tak trénovať zostup po rebríku obľúbenosti.
