Zablokovanie rokovania parlamentu spolu s HZDS je chybou Smeru. Avšak hnutie Vladimíra Mečiara nie je relevantnou parlamentnou silou a o jeho vnímaní demokracie neexistujú pochybnosti, navyše jeho politická púť sa už končí.
Na rozdiel od sociálnych demokratov Roberta Fica, ktorí ešte zostávajú a ktorých značná časť verejnosti stále za demokratov omylom či nedopatrením považuje.
A so situáciou úzko súvisí aj samostatný a zvrchovaný postup SNS, ktorá sa odtrhla z koaličnej reťaze a chcela o dohode krajín eurozóny diskutovať.
Premiér klame
O nič iné nejde, keďže nielen opozícia, ale ani Robert Fico pred viac ako týždňom, keď bol podaný návrh na zvolanie schôdze, nemali ani tušenia o tom, že eurozóna schváli aj ďalšie opatrenia na stabilizáciu eura. To však neznamená, že dohoda o pomoci (dare) Grécku je vyzmizíkovaná - ide o dve rôzne záležitosti. A ratifikácia zmluvy aj novely zákonov o štátnom rozpočte a rozpočtových pravidlách ju naďalej podmieňujú.
Premiér jednoducho klame, keď tvrdí, že parlament nemá o čom rokovať, keďže vláda mu nijaké materiály nepredložila. Poslanci totiž mali diskutovať o návrhu, či vládu požiadajú o predloženie stanoviska k dohode eurozóny ešte v tomto volebnom období, alebo nie, čo dokazuje aj návrh uznesenia.
Je zrejmé, že grécka karta je vďačným predvolebným sústom pre strany, ktoré nenesú za dianie na Slovensku zodpovednosť. Heslo, prečo by malo chudobné Slovensko solidarizovať s bohatým Gréckom neplatí - tamojší život nad pomery je už minulosťou - ale je mimoriadne jasné, citlivé a pútavé. Najskôr sa z gréckej karty snažil vytĺcť kapitál Smer, neskôr SDKÚ.
