Zlyhali všetky mechanizmy, ktoré mali menovej únii zabezpečiť keď už nie rast, tak aspoň stabilitu.
Je iróniou osudu, že eurozóna sa trasie o budúcnosť v dôsledku toho, že euro bolo až príliš efektívne. Jednou z jeho výhod mali byť lacnejšie úvery a nižšie transakčné náklady.
Bohužiaľ, využili ich predovšetkým vlády, ktorým euro a „nemecká" menová politika umožnili ad absurdum zvyšovať verejný dlh. Ale aj bankový sektor, ktorý lacnými zdrojmi z Európskej centrálnej banky verejné aj súkromné dlhové obžerstvo s radosťou financoval. Párty ukončila globálna kríza, ktorá sa v Európe zvrhla na krízu štátnych dlhov.
Grécko a Portugalsko využili nemecké úroky na kŕmenie obskúrnej verzie sociálnych štátov, Španielsko a Írsko na nafukovanie realitnej bubliny. Neoceniteľný sprievodca históriou štátnych krachov Kenneth Rogoff ukazuje, akú výhodu dala spoločná mena nezodpovedným vládam.
