Pamätám si, že keď mi redakcia ponúkla spoluprácu, očakával som, že to bude nanajvýš tak na desať pokračovaní. Úprimne povedané, myslel som si, že slovenských čitateľov nebude zaujímať, čo si myslí nejaký Japonec. Moja fotografia pri prvých článkoch bola malá ako poštová známka na rozdiel od tejto tu.
Po prekročení stovky uverejnených článkov som z týždňa na týždeň čoraz ťažšie nachádzal pútavú tému, lebo už som napísal o Japonsku všetko. Uvažoval som vždy takto: téma musí byť pre slovenských čitateľov niečím nová, ale nesmie im byť zas príliš vzdialená, inak ju nebudú môcť porovnávať so svojím každodenným životom. Musím zaujať postoj, vysloviť svoj názor a reflektovať aj vnútorné záležitosti Slovenska, inak tie články vyznejú ako číra reklama na Japonsko.
Niektorí ľudia ma pravdepodobne považujú za reprezentanta Japonska, ktorý svoju rodnú krajinu bezvýhradne miluje. Bez zaváhania mi totiž Slováci píšu a telefonujú s otázkami a prosbami, ktoré má mnoho ráz plne v kompetencii japonská ambasáda sídliaca na Hlavnom námestí v Bratislave. Keď mám čas, odpoviem a pomôžem, ale nie som oficiálny tlačový tajomník, to len aby sa vedelo. Niektorí, čo nemajú radi Japonsko, reagujú na mňa agresívne len preto, že som Japonec.
V posledných rokoch celý svet kritizuje lov veľrýb v Japonsku. Podľa niektorých reakcií ako keby som za to bol ja zodpovedný. Kritici ale nevedia, že nikto z mojej rodiny ani mojich priateľov veľrybie mäso neje a ja sám som proti lovu veľrýb rovnako ako moji kritici.
Nuž, keby som tak veľmi miloval Japonsko a myslel si, že je No 1., nikdy by som z Japonska neodišiel.
Zatiaľ čo v Japonsku je množstvo oveľa lepších vecí ako trebárs na Slovensku, sú tam aj mnohé tabu – témy, okolo ktorých sa chodí po špičkách. Pred pár rokmi, keď som písal negatívne o službách verejnosti na Slovensku, jeden čitateľ ma pochválil: „Masahiko, výborne, toto je ozajstná demokracia.“ Ale ja som sa cítil trochu trápne. Sloboda slova a prejavu je esenciou demokracie a podľa zákona sa ňou riadi aj Japonsko. Ale v skutočnosti je to v mojej krajine často iba póza. Úprimne povedané, v istých veciach podľa mňa nie je Japonsko jasne demokratickou krajinou.
