Prezident zákon podpísal a od 1. septembra nastúpi u nás obdobie slotovsko-ficovskej vlasteneckej výchovy. Pre niekoho novinka, ale ja som svoju prvú lekciu podobnej tisovskej vlasteneckej výchovy dostal už za slovenského štátu, teda asi pred sedemdesiatimi rokmi.
Pri hraní štátnej hymny na školskom dvore som dostal od učiteľa také zaucho, že mi čiapka odletela na päť metrov. Lekciu si zapamätám do smrti: čiapku pokorne zložiť a stáť v pozore!
Slovo vlasť znie vznešene a ani ja ju nechcem zosmiešňovať. Povinnú vlasteneckú výchovu v podobe, aká sa ide u nás uplatňovať, však považujem za paškvil, ktorý mojej vlasti skôr uškodí ako prospeje. Predovšetkým preto, lebo vlastenectvo je intímny cit lásky k vlasti. A tá sa nedá nikomu prikázať, uzákoniť.
Vlasteneckú výchovu preto nemožno zaviesť do školského rozvrhu ako jeden z výchovno-vzdelávacích predmetov, akým je napríklad občianska výchova, počty alebo slovenčina. Lebo predstava, že lásku k vlasti sa možno naučiť rovnako, ako občianske právo, násobilku či vybrané slová, je absurdná.
Ideologický cieľ
Pravdaže, povinné spievanie či hranie hymny v školách a na iných stanovených miestach, štátne symboly v školských triedach sú samy osebe len názorné pomôcky pre samotnú povinnú vlasteneckú výchovu.
Ak by malo zostať len pri nich, bol by takýto prístup k vlasteneckej výchove bohapustým formalizmom. Ak sa však na tomto základe začne naozaj aj rozvíjať, očakávajú nás ešte horšie vyhliadky.
Vlasť totiž nie je štát, ale domov, evokujúci historické domovské právo človeka, bez ohľadu na štát, v ktorom sa nachádza. Naň nadväzujúce tradičné právo na vlasť nezávisí od štátneho občianstva.
Podľa oxfordského filozofického slovníka je to „nárok na určité územie, patriace určitým ľuďom. Obvyklou základňou tohto nároku je dlhodobý pobyt a citový vzťah... Vlasť je takisto aj otčina a jej príslušníci sú rodáci, bratia a sestry. Právny či mravný nárok je tak podložený pokrvným zväzkom".
Preto môže právo na vlasť vyvolávať aj napätie či problémy. Napríklad, keď sa naň odvolávajú sudetskí Nemci, odkedy boli vyhnaní z Čiech.
Keďže vlastenecká výchova sa nemôže týkať vlasti, lásky k nej, tá slotovsko-ficovská sa zameriava na zbožňovanie štátu, na povinnú úctu k jeho symbolom a znakom. Tá sa dá naučiť, vtĺcť do hlavy drilom alebo podobným vlasteneckým zauchom, aké som voľakedy dostal ja. Vychováva štátneho občana k pokore pred všemocným, glorifikovaným štátom a jeho predstaviteľmi, ktorí sa pred občanmi ochraňujú jeho symbolmi a znakmi.
