Ak slovenská spoločnosť už niekoľko rokov sledovala excesy Jána Slotu, robila to preto, lebo jeho konanie nespĺňa isté pravidlá. Naša civilizácia si vytvorila zrozumiteľný súbor zásad. Nie všetky sú predmetom znenia zákonov, no nikto o ich platnosti nediskutuje tak, že by ho úplne spochybňoval.
Dejiny poznajú konanie ľudí, ktorí svoje amorálne konanie potrebovali ospravedlniť tak, že ho spravili normou. Tak sa ich amorálne konanie dostalo pod ochranu zákonov.
Takmer vždy je dôvodom takéhoto konania deklarované dobro spoločnosti, vlasti, národa. Aj tzv. slovenská štátnosť má skúsenosti s uplatňovaním zákona o deportácii vlastných obyvateľov, o strate ich občianskych práv, o arizácii či znárodnení ich majetku, či s amnestiou zabraňujúcou potrestaniu vyšetreného zločinu. Niekedy stačí, ak sa v počiatkoch podarí interpretovať účelovo aj platné zákony.
Deficit ako prednosť?
V prípade Jána Slotu prešovská krajská prokurátorka pri jednom podaní len konštatovala, že on je už raz taký. Preto jeho hulvátske vyjadrenia pod vplyvom ríbezľového vína na adresu predsedníčky maďarského parlamentu a maďarských symbolov vyslovené na verejnom zhromaždení pri príležitosti odhaľovania betónového dvojkríža nebolo posúdené ako trestný čin.
Ceremónii vtedy dodával punc aj kňaz s kadidlom, ktorý svojimi modlitbami a okiadzaním podnapitého predsedu SNS pri jeho nenávistnom prejave sprevádzal.
Prípad to nebol ojedinelý. Slotove výzvy o nasadaní do tankov a ťažení na Budapešť ich pred rokmi naštartovali a dodnes pokračujú. Ján Slota sa snaží tento svoj osobnostný deficit predať ako prednosť a predstavuje ju ako nepokryteckú otvorenosť.
Preto ak nechceme niekoho pomýliť, musíme si asi opakovane zopakovať abecedu slušného správania. Ísť verejne v úradnej pozícii za takýchto okolností k Slotovi, a verejne sa ani slovom (!!!) nevyjadriť k jeho vulgárnostiam, štvaniu, osočovaniu a iným nízkostiam je odobrením jeho konania.
Verejní činitelia nastavujú v dobrom aj v zlom slova zmysle spoločenské štandardy. Nekomentované verejné excesy správania politikov sa pomaly stávajú normou. V istých komunitách vytvárajú postupne „kultúru", získavajú legitimitu a šíria sa nepozorovane spoločnosťou.
