Takmer týždeň potom, čo v SME diplomati desiatich demokratických štátov publikovali spoločné stanovisko „Byť homosexuálom už nie je tabu", prečítal som si niekoľko desiatok ohlasov na toto vecné, ale zásadné vyhlásenie o právach „menšiny".
Ak mi niekto bude tvrdiť, že Slovensko nie je pluralitná krajina, odkážem ho na tieto reakcie. Nájdete medzi nimi od chrapúnskych výlevov („Utrhnúť im gule!") až po jednoznačnú podporu ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, všetky možné i nemožné stanoviská. Pluralita ako Brno!
Ak porovnám dnešnú „novinovú" a počítačovú verejnú debatu s časmi, keď som sa ako bratislavský „šrác" pokútne dozvedal čosi o tejto temnej tabuizovanej téme (homosexualita bola vtedy trestný čin!), tak je to pokrok; minimálne ako od motorky Pionier k vesmírnej stanici.
Síce ešte stále u nás existujú znalci - napríklad bývalý minister zdravotníctva Rakús - ktorí sú presvedčení, že homosexualita sa dá liečiť. Ešte aj dnes medzi nami žijú experti, ktorí by „inak orientovaným" chceli určovať, ako majú žiť: či v páre, či osve, prípadne, či by radšej vôbec nemali žiť!
Napokon však na Slovensku jestvuje minimálne polovica dospelej populácie, ktorá je presvedčená, že je to súkromná vec každého z nás. V porovnaní s minulosťou ohromný rozdiel!
