V už legendárnom rozhovore pre Domino fórum sa bývalý prezident VSŽ Gabriel Eichler vyjadril, že Slovensku na prekonanie terajších problémov stačí možno už len málo - ešte jeden-dva také úspechy, aké dosiahli slovenskí hokejisti v Petrohrade, stúpne aj naše sebavedomie a sebadôvera a naše problémy budeme ľahšie prekonávať. Hovoril takisto o tom, že za 20. storočie to bolo práve Slovensko, ktoré urobilo v strednej Európe najväčší vzostup. Iste, možno poznamenať, že to pán Eichler hovoril v roku 2001, keď boli ešte veľmi živé aj petrohradské striebro aj pocit zmeny z roku 1998 a o decembrovom predaji akcií VSŽ, 20-percentnej nezamestnanosti či prevládajúcej „blbej nálade“ na Slovensku (umocnenej napríklad aj olympijským neúspechom Filcovho tímu) ani nechyroval. Faktom však v týchto dňoch je, že mnohí slovenskí občania žijú hokejom - a že „blbá nálada“ je na čas preklenutá švédskymi hokejovými udalosťami, že politické preferencie, nízka inflácia, spory o privatizáciu podnikov, silnejúca koruna a rastúci schodok štátneho rozpočtu sú pre mnohých sekundárnym otázkami. Viac nás zaujíma, či na to máme, poraziť Švédov ešte raz, ako sa vníma náš úspech v Čechách a či si bude Jaromír Jágr rozumieť s Andreou Verešovou aj pred televíznou obrazovkou. Rovnako je nespochybniteľné, že to bolo už dosť dávno, keď väčšina slovenskej spoločnosti spoločne prežívala eufóriu z toho, že sa niekomu z „našich“ darí. A nech už sa to skončí akokoľvek (dnes už vieme, ako sme dopadli a či hráme v piatok alebo v sobotu o métu najvyššiu), slovenskí hokejisti nám doteraz poskytli toľko pozitívnych emócií - okrem iného aj tú, že najlepší z nás, ak siahnu na dno síl, sa môžu merať so svetovou špičkou - že tieto majstrovstvá sú túžobne očakávaným úspechom. Na čom nič nezmení ani snaha viacerých politikov sa na ňom priživiť.