Studený mier je politologický a mediálny výraz na pomenovanie pomerov, ktoré sa síce ešte nevymykajú kontrole, ale poriadne už ochladzujú vzťahy medzi štátmi. V tomto prípade medzi dvoma krajinami, ktoré nie tak dávno viedli proti sebe vojnu a neskôr podpísali mierovú zmluvu. Práve mier medzi Egyptom a Izraelom, ktorý nasledoval po podpise dohôd v Camp Davide v roku 1979 za prítomnosti egyptského prezidenta A. Sadata a izraelského premiéra M. Begina pod patronáciou bývalého amerického prezidenta J. Cartera, mal byť akýmsi predobrazom budúceho vývoja v horúcej oblasti Blízkeho východu.
Nasledovalo nadviazanie diplomatických stykov, Sadat navštívil Izrael. V tých časoch išlo o mimoriadny čin, ktorý si od politického a vojenského vedenia oboch krajín vyžadoval aj nevídanú dávku osobnej odvahy. Ukázalo sa, že egyptský prezident riskoval mnohonásobne viac než izraelský premiér. V roku 1981 počas vojenskej prehliadky zomrel po útoku príslušníkov egyptskej armády, členov tajného spolku Moslimskí bratia.
Kým iný egyptský prezident, populárny Gamál Abdan Násir, koketoval s Moskvou a jeden čas sa Egypt hemžil sovietskymi vojenskými poradcami, Sadat vyhlásil politiku otvorených dverí pre Američanov. Odvtedy sa stal Egypt mocným spojencom USA. Ročne za toto spojenectvo platí Washington Káhire rovné dve miliardy dolárov hospodárskej, ale aj vojenskej pomoci. Iba Izrael vyjde Ameriku drahšie. Donedávna išlo o tri miliardy, teraz dostáva Tel Aviv „iba“ dve a pol miliardy, z čoho najväčšia časť ide na nákup najnovších zbraní. Americko-egyptsko-izraelská os bola však až do vojny v Perzskom zálive vhodným strategickým modelom na upokojovanie tamojších pomerov. K Sadatovmu kurzu sa na chvíľu do istej miery pripojil aj sýrsky prezident Háfiz Asád, lenže po dohode o odpútaní sýrskych a izraelských vojsk sa postup k mierovej dohode zastavil. Dôvody? Pokračujúca okupácia sýrskych Golanských výšin izraelskou armádou a prítomnosť sýrskych vojsk v Libanone.
