Zápas o podobu novely zákona o maďarskom štátnom občianstve sa konečne stáva aj vecou prestíže rezortov diplomacií Slovenska a Maďarska. Teda tým, čím mal byť od začiatku, bez straníckeho hurhaja na predvolebnom Slovensku.
Premiér Fico rozumne ustúpil od predchádzajúcich cvičení. Možno by ani nezvolal Bezpečnostnú radu, k tomu ho však v istom zmysle zaviazalo uznesenie vlády z minulého týždňa. Po rokovaní rady mu už totiž veľa nových patrónov nezostáva - k dispozícii má ešte zákon o výnimočnom stave.
Angažovať sa teraz ani veľmi nemusí - do volieb je na stále dúchanie bezpečnostného rizika ďaleko, čaká nás okrúhle výročie Trianonu a aktivity Jobbiku a agendu udržiavajú parlamentné strany. Navyše a podobne ako pri gréckej karte si vymienil rozhodovať aj o maďarskej.
Pri gréckej bola akčná opozícia, na žiadosť ktorej sa mala konať schôdza parlamentu, ktorú zabrzdila hlavne obštrukcia poslancov za Smer a HZDS. Pri maďarskej karte opozícia schôdzu nežiada - podľa Pavla Hrušovského je to vraj v pôsobnosti vládnej koalície.
Čo tam budeme robiť?
V tom si porozumel s premiérom - aj ten hlása, že rokovanie parlamentu nemá zmysel, keďže už nemôže schváliť žiadny zákon a mávať slovenskými zástavami je zbytočné. „Čo tam budeme robiť? Budeme spievať na schôdzi slovenskú hymnu? Načo to je dobré?"
Odhliadnuc od toho, že poslanci by si aspoň pripomenuli text hymny, premiér parlament opäť pokoril. Je pravdou, že už nemôžu schváliť žiadny návrh zákona - s výnimkou vládneho návrhu v skrátenom legislatívnom konaní - to však neznamená, že niet o čom diskutovať.
Poslanci stále môžu prijať či už vyhlásenie, uznesenie alebo odporúčanie vláde, aby konala tak, ako si želajú zástupcovia ľudu, a nie úradníci. Napokon, keď v súvislosti s Maďarskom vláda už koná tak, ako konať má, neuškodilo by ani predloženie odpočtu vlády v parlamente, ktoré bývalo dobrým zvykom v závere volebného obdobia.
