Jedným z pilierov trhového mechanizmu je princíp ručenia: každý si ručí za svoje peniaze. Ak ste ziskový, tak zisk patrí vám; ak máte stratu, tak ju musíte uhradiť z vlastného. A ak máte priveľkú stratu alebo ste dlhodobo v mínuse, tak skrachujete.
Bez princípu ručenia sa spoločnosť nepohne ďalej. On rozdeľuje plevy od zrna, poskytuje šancu na expanziu firmám, ktoré generujú zisk a jeho časť investujú; súčasne však vyraďuje z hry podniky, ktoré nie sú životaschopné.
Princíp prestal platiť
Počas finančnej krízy v roku 2008 sa tento princíp porušil. Prijalo sa tvrdenie, že štáty musia pomôcť privátnym bankám, pretože sú „systémovo dôležité". Výsledkom bola záchrana bánk, ktorá v podstate pozostávala z presunu strát z bankových bilancií do štátnych rozpočtov.
Princíp ručenia prestal platiť. Štáty sa zadlžili, aby ekonomika neskolabovala. Deficity štátnych rozpočtov a bilancie ústredných bánk sa napli, v niektorých štátoch na prasknutie.
Bolo len otázkou času, kedy dôjde k ďalšej, tentoraz štátno-dlhovej kríze. Rozbuškou bola katastrofálna situácia gréckych štátnych financií. Súk〜romné banky požičiavali Grécku peniaze za čoraz vyššie úroky.
Azda najzákladnejšou axiómou investovania na finančných trhoch pritom je, že vysoké úroky verne odrážajú veľké riziko. Kto nechce riskovať, vkladá peniaze do bezpečných objektov. Keď reálne hrozilo, že Grécko bankám naozaj nesplatí požičané peniaze, tak svetlo sveta znovu uzrela „systémová" hrozba kolapsu reálnej ekonomiky.
