V prvej, ktorú by som nazval Klobúk dolu, ide viac ako o milión. Nie o milión eur či dolárov, ba ani o milión voličských hlasov. Ide v nej o vyše milióna „buniek", údajov unikátnej elektronickej databázy o parlamentných voľbách na Slovensku v rokoch 1929, 1935 a 1946, ako aj v rokoch 1990 - 2006.
Z oficiálnych údajov ju vytvoril známy slovenský sociológ Vladimír Krivý, v ktorého prácach sa snúbi neobyčajne precízna práca so sociologickou imagináciou. Vo svojich prelomových štúdiách o volebnom správaní doložil, kto sa stal „dedičom" niekdajších úspechov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany: v tých istých regiónoch ako HSĽS v 20. a 30. rokoch dominovalo v polovici 90. rokov Mečiarovo HZDS a čiastočne aj SNS.
Teraz zostavil iné monumentálne dielo, s množstvom údajov o 3627 obciach. Na databáze, ktorá je uložená v Slovenskom archíve sociálnych dát a prístupná verejnosti, pracoval celé roky, spolu niekoľko tisíc hodín.
Aj v druhej správe ide o milióny, no nielen o ne. Nazval by som ju Duch Anticharty 77 ožil v máji 2010. Presne jazykom Anticharty z Rudého práva z januára 1977, ktoré písalo o „stroskotancoch a samozvancoch" sa totiž Robert Fico vyslovil o svojom niekdajšom partnerovi, spoluzakladateľovi a poslancovi Smeru v rokoch 2002 - 2006 Bohumilovi Hanzelovi, keď ho nazval „politickým skrachovancom".
Niektoré z Hanzelových údajov nie sú novinkou: experti už dávnejšie upozorňovali na rozsiahlu a bezpochyby finančne nákladnú kampaň Smeru vo voľbách v roku 2002. Podľa Hanzela táto kampaň stála 284 miliónov korún, hoci oficiálne strana vykázala výdavky len vo výške 10,6 milióna Sk.
