V 60. rokoch minulého storočia bolo NATO rozdelené v otázke, či má aliancia Rusko izolovať, alebo sa k nemu správať priateľsky. Vytvorilo komisiu a jej dielo - takzvaná Harmelova správa - je jedným z mála prípadov, keď správa „múdrych a starších" zmenila históriu.
Ich odporúčanie - kombinácia pevnej obrany a postupného uvoľňovania vzťahov s Ruskom - platilo ako stratégia NATO až do pádu Berlínskeho múru.
Začiatkom tejto dekády sa NATO opäť ocitlo v kríze, keď sa spojenci rozhádali v otázke vojny v Iraku. A hoci vášne odvtedy ustúpili, medzi krajinami NATO to stále škrípe; navyše sa im nedarí v Afganistane.
Tak sa opäť obrátili na komisiu, vedenú bývalou ministerkou zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovou. Požiadali ju, aby navrhla spôsob, ako prekonať rozdiely v otázkach ako Rusko, protiraketová obrana či prítomnosť taktických jadrových zbraní v Európe.
Jej správa vyšla 17. mája. Stane sa základom budúcej strategickej koncepcie NATO, ktorú majú spojenci prijať na summite v novembri. Slovensko teda bude musieť čoskoro sformulovať svoj vlastný postoj k dokumentu, ktorý experti vypracovali. Čo hovorí správa skupiny Madeleine Albrightovej k otázkam, ktoré sa Slovenska najviac týkajú?
Rusko, veľká výzva
Časti o Rusku boli najväčšou výzvou pre expertov. NATO je v tejto otázke rozdelené. Zjednodušene povedané, tretina NATO - hlavne stredná Európa - vníma Rusko ako problém; tretina NATO (vrátane Nemecka či Talianska) v ňom vidí spojenca a zvyšok (vrátane USA a Veľkej Británie) sa sústredí na vojnu v Afganistane. Diskusie o Rusku berú ako niečo, čo zbytočne odvádza pozornosť.
Správa skupiny expertov navrhuje, ako preklenúť rozdiely medzi týmito skupinami: chce od NATO, aby aktívne zlepšovalo negatívny postoj Moskvy k aliancii napríklad tým, že ponúkne Rusku účasť na aliančnom protiraketovom štíte.
Experti tiež vyzvali NATO, aby posilnilo obranu strednej a východnej Európy pre prípad, že by vzťahy s Ruskom katastrofálne zlyhali.
Možno to vyzerá ako tradičný politický kompromis, ktorý dáva každej skupine spojencov niečo, aby ‚nefrflali'. Ale ide o viac. NATO má záujem, aby sa Rusko necítilo izolované, lebo potom reaguje pokusmi oslabiť alianciu a rozdeliť spojencov. To zase destabilizuje východnú a strednú Európu.
Preto treba Rusko do aktivít NATO zapájať, aby sa stalo súčasťou bezpečnostnej architektúry Európy, nie jej oponentom. Ale keďže nikto nevie predpovedať vývoj v Rusku - a medzi spojencami a Moskvou to občas ‚iskrí' - musí mať aliancia aj Plán B. Tým je zintenzívnenie prác na posilnení obrany strednej Európy alebo - ako to správa nazýva - uistenie (reassurance) spojencov vrátane tých nových, že NATO je pripravené za nich bojovať.
