t, ale aj obavy.
V ten deň som vlakom prešiel Sliezskym vojvodstvom a na viacerých miestach som videl vodné pláne, cez ktoré sa vinul iba val s koľajnicami. Niektoré úseky boli úplne pod vodou, takže trasa z Bohumína do Katovíc musela byť presmerovaná cez Osvienčim.
Visla vo Varšave kulminovala v piatok popoludní. K dosiahnutiu kritickej hranice 780 cm našťastie chýbali tri centimetre, a tak sa hlavné mesto vyhlo tomu najhoršiemu. Televízia však po celý deň vysielala zábery z iných častí krajiny a na nich domy zaplavené po strechy, utopené domáce zvieratá a ľudí v núdzi.
Vo Varšave som sa ocitol vďaka Slovenskému inštitútu, ktorý mi na medzinárodnom knižnom veľtrhu ponúkol možnosť prezentovať knihy zo svojho vydavateľstva.
Na policiach stánkov bolo nepreberné množstvo publikácií najrozličnejšieho zamerania, mnohé od významných autorov, iné zasa polygraficky spracované až takmer k dokonalosti. Mňa však zaujali celkom iné knihy, ktoré nebývajú určené obyčajným čitateľom, ale takým, ktorí si vyžadujú špeciálnu starostlivosť.
Sám som prišiel na veľtrh uviesť knihy pre slabozrakých a nevidiacich čitateľov. Keď sa mi nedávno dostali do rúk knihy pre nevidiace deti s hmatovými ilustráciami, ktoré boli vytlačené na plastových fóliách, videli sa mi chladné a neosobné, akoby ani nemuseli byť pekné, veď ich čitatelia predsa nevidia.
