Každý občan Slovenskej republiky spĺňajúci ústavou predpísané kritériá má právo uchádzať sa o funkciu hlavy štátu. Výnimkou nie je ani úradujúci prezident Rudolf Schuster. Aj keď opakovane vylúčil druhú kandidatúru, neznamená to, že pôvodné rozhodnutie nemôže zmeniť. Druhou stranou mince je skutočnosť, že Schusterovi dôveruje podľa prieskumov len okolo 6 percent občanov. Kandidatúrou by riskoval fiasko, ale to je už osobný problém Rudolfa Schustera.
Nevedno prečo poslanec KDH František Mikloško v relácii Sito vyhlásil, že „mám také informácie“, že Schuster bude znovu kandidovať na prezidenta. A ešte väčšou záhadou je skutočnosť, že na svojom vyhlásení trvá aj napriek dôraznému dementi hlavy štátu, ktorá striktne odmieta podobné úvahy. Pri známom negatívnom postoji kresťanských demokratov k Rudolfovi Schusterovi možno slová Františka Mikloška chápať ako varovný signál, respektíve šírenie politickej poplašnej správy. KDH si jednoducho neželá, aby bol Rudolf Schuster hlavou štátu aj v ďalšom funkčnom období. Na tento názor má právo. Začínať debatu o voľbe nového prezidenta ohlásením - z hľadiska KDH - negatívnej informácie o prípravách Rudolfa Schustera na znovuzvolenie však nie je najlepšou metódou. Na úvod totiž nie je nevyhnutné pátrať po mene, kto by mal byť novým prezidentom. Úplne by postačilo otvoriť diskusiu o nástupcovi Rudolfa Schustera otázkou, aký by mal byť nový slovenský prezident. Oveľa jednoduchšie sa síce odpovedá na otázku, aký by nemal byť prezident, ak si však dokážeme odpovedať na otázku, aký by mal byť, potom oveľa jednoduchšie nájdeme aj vhodného kandidáta, ktorý bude spĺňať požadované kritériá.
