Na to, aby bolo možné s predvolebnou informáciou od KDH normálne pracovať, a nie iba špekulovať, by museli byť kresťanskí demokrati v prvom rade dôveryhodní. Staré tváre síce vymenili nové, ale tento problém zostáva aj ďalej.
Dokumentuje ho napríklad to, že predseda Ján Figeľ odmietol povedať už len to, aké boli počty pri hlasovaní o tomto návrhu. Tvrdenie, že vo vedení je zhoda, je iba tvrdením, nie faktom.
Podobným problémom je čerstvé uznesenie parlamentu v súvislosti s novelou zákona o štátnom občianstve schválenou maďarským parlamentom. Výsledok úvodného hlasovania o programe schôdze bol nasledujúci: z deviatich poslancov KDH hlasovali za program traja, štyria sa zdržali a dvaja nehlasovali.
Otázka, či je predsedníctvo kresťanských demokratov rovnako jednotné aj v názore, či s Ficom po voľbách áno, alebo nie, je celkom namieste.
Obzvlášť v prípade, keď program schôdze bol vskutku originálny, keďže parlament sa aj vďaka poslancom Lipšicovi, Brockovi a Froncovi rozhodol rokovať aj o návrhoch, ktoré v danom čase ešte neexistovali. Na čo správne upozorňoval Pavol Hrušovský až dovtedy, kým mu predseda parlamentu Pavol Paška nevypol mikrofón.
Podľa Paškových slov ani zákon nemôže a nebude brániť tomu, aby Národná rada „prijala suverénne rozhodnutie, suverénneho parlamentu suverénne národného štátu, suverénneho člena Európskej únie".
Hlavy hore!
Otázky o dôveryhodnosti KDH vznikli už v minulosti a nič na tom nemení ani výmena kádrov. Mimochodom, akúsi kontinuitu zabezpečuje Daniel Lipšic - pred časom a pod heslom „Vážení opoziční voliči, hlavy hore!" dal verejný prísľub, že v prípade nevytvorenia tieňovej vlády SDKÚ, SMK a KDH, ako aj ich písomného záväzku, že po voľbách vytvoria spoločný blok - nebude vo voľbách kandidovať.
Keďže kandiduje, vyplývajú z toho iba dve hlavné možnosti - buď Lipšic nedrží dané slovo, alebo že tieňová vláda troch parlamentných opozičných strán funguje v utajenom režime a rovnako tají aj písomný záväzok o vytvorení bloku. Ešte inak - buď je nedôveryhodný iba Lipšic, alebo celé KDH.
