V dôsledku recesie a turbulencií na finančných trhoch (vrátane takmer pätinového znehodnotenia výmenného kurzu) sa Maďarsko vo vážnych problémoch pri refinancovaní svojho verejného dlhu ocitlo už na jeseň 2008. Jeho riziková prirážka vtedy prevýšila 600 bázických bodov, bola teda vyššia, než je v súčasnosti tá grécka.
Už vtedy susedovi s o päť stupňov horším ratingom solidárne pomohlo Slovensko v rámci 20-miliardového (v eurách) záchranného balíčka Medzinárodného menového fondu, ale aj ECB.
Ako je pravidlom, pomoc MMF nebola poskytnutá ako bianco šek, ale spolu s konkrétnymi a tvrdými požiadavkami na ozdravenie rozpočtu.
Napriek početným protestom, napriek roku recesie, napriek viac než 10-ročným rekordom nezamestnanosti a tretiemu za sebou nasledujúcemu roku medziročného prepadu maloobchodných tržieb musela pod tlakom požiadaviek MMF maďarská vláda pristúpiť k opatreniam, ktoré znížili deficit verejných financií pod štvorpercentnú hranicu.
Napriek predvolebnému roku a recesii boli súčasťou opatrení na ozdravenie verejných financií aj zvýšenia daní, vrátane takého zvýšenia DPH a spotrebných daní, ktoré nárazovo zdvihlo uprostred roka infláciu, ale aj škrty v sociálnych výdavkoch.
Dá sa povedať, že gazdovaním, ktoré vohnalo krajinu do závislosti od pomoci MMF, sa voľby v roku 2010 rozhodli prakticky už na jeseň 2008.
Príležitosť a hrozba zároveň
Ako uviedol TREND, prvá reakcia ratingových agentúr na výsledky maďarských parlamentných volieb bola opatrná. Standard and Poor's nepriamo nabádala k zužitkovaniu ústavnej väčšiny na nepopulárne, no nevyhnutné zmeny: „Dvojtretinová väčšina by mala novej vláde dovoliť realizáciu ďalekosiahlych reforiem..."
Agentúra naznačila, že drvivé víťazstvo Fideszu nemusí byť len hrozbou, no môže byť aj príležitosťou: „Ak by sa nová vláda rozhodla zaviesť takéto potenciálne nepopulárne reformy, napríklad reformu systému miestnych samospráv a zníženie nehospodárnosti verejného obstarávania, veríme, že by to prispelo k posilneniu verejných financií Maďarska a mohlo tak pomôcť k zlepšeniu ratingu."
Agentúra si nezakrývala oči ani pred niektorými znepokojujúcimi predvolebnými signálmi, ktoré okrem iného spochybňovali odhodlanie udržať tohtoročný deficit verejných financií.
Grécky hrach na maďarskej stene
Prvé signály od novej maďarskej vlády sú dôvodom na ešte väčšiu opatrnosť: nová vláda neplánuje privatizáciu ako nástroj zníženia verejného dlhu, chce sa namiesto znižovania deficitu sústrediť na „podporu hospodárskeho oživenia". Nová vláda chce síce plniť limit pre deficit verejných financií, ale taký, ktorý bude na „udržateľnejšej úrovni".
