Je známe, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Je faktom, že hoci slovenský parlament schválil novelu o štátnom občianstve až po parlamente maďarskom, účinnosť nadobudne skôr ako novela maďarská.
Má to istý zmysel - aby každý slovenský občan, ktorý sa rozhodne požiadať o maďarské občianstvo a ostatných štátov sveta, vedel, čo ho v takom prípade čaká a čo neminie.
Iným faktom je, že napriek tomu, že slovenská novela bola schválená ako odveta za novelu maďarskú, nezmyselne sa ešte skôr ako Maďarska dotkne iných krajín - slovenské občianstvo stratí každý, kto už o neho v cudzine požiadal a rozhodnutie o jeho udelení dostane po polovici júla tohto roka, keď novela nadobudne účinnosť.
Strata slovenského občianstva čaká a neminie každého, kto sa v cudzej krajine rozhodne požiadať o občianstvo. Text príslušného paragrafu, ktorý predložil premiér Fico, nie je jeho výmyslom, ale plagiátom českého zákona.
Opisovanie zakrýva len tým, že jeden český paragraf rozdelil na tri slovenské. Faktom je, že nejde o rozpor s čl. 5 Ústavy, keďže ide o dve rôzne veci - ústava pripúšťa stratu občianstva, neumožňuje ho však nikomu odňať proti jeho vôli.
Medzi stratou a odňatím je diametrálny rozdiel - v krátkosti znamená aj toľko, že občana nemôže súd potrestať len alebo aj odňatím občianstva. Stratiť občianstvo môže buď na základe vlastnej žiadosti, alebo po novom aj priamo zo zákona.
Na konštrukciu, že aj tak môže byť odňaté proti jeho vôli, treba zabudnúť, keďže ho novela nespochybniteľne upozorňuje, že keď požiada o cudzie občianstvo zároveň „žiada" aj o stratu slovenského. Okrem stanovených výnimiek.
