Porážka Jiřího Paroubka a jeho odchod z vysokej politiky je skvelou správou nielen pre Českú republiku, ale i pre Slovensko.
Nejde len o to, že Robert Fico už nebude mať na svojich mítingoch na koho ukazovať, no Jiří Paroubek napokon nie je práve typom manekýna, do ktorého by sa zamilovali davy fanúšičiek.
Bez Jiřího Paroubka totiž už nacionálno-socialistickému Robertovi Ficovi a jeho len sociálnodemokraticky sa tváriacemu Smeru zostáva pre jeho politické hry jediný partner - Viktor Orbán a jeho Fidesz.
Česká cesta
Zatiaľ čo „maďarská karta" sa zdala byť pre Fica a jeho vládnych spojencov poslednou nádejou ako odvrátiť odchod do opozície, môže mať výsledok českých volieb celkom opačný efekt.
Česi totiž ukázali, že medzi balkánskym populizmom a celkom racionálnou stredoeurópskou politikou bez sľubov si môžeme vybrať tú ťažšiu cestu. Pretože aj s vedomím všetkých ťažkostí, ktoré to môže v budúcich rokoch priniesť, je to cesta von z dlhov, preč od skorumpovaného štátu a v neposlednom rade rozlúčenie sa s poslednými závanmi totality.
Jiří Paroubek totiž nebol len nezodpovedný populista, ale aj prototyp komunistického papaláša, ktorý kázal vodu, ale sám raňajkoval v niekoľkohviezdičkovom hoteli Kempinski a večeral v reštauráciách Kogo, ktoré bežný Čech obchádza širokým oblúkom.
Robert Fico a jeho milionárska partička z biznisu, z ktorej urobil kľúčových ministrov svojej vlády, sú úplne rovnakým typom „sociálnodemokratických politikov. Sú to papaláši nových čias napojení na podnikateľské pozadie, kapitálové skupiny, je to nový typ postkomunistických vládcov, vyrastených na troskách rozkradnutého štátu.
Sú schopní svojim voličom sľúbiť čokoľvek, na získanie moci použiť akékoľvek špinavé praktiky a namiesto nejakej dlhodobej predstavy, ako by mal štát vyzerať, sa starajú len o to, ako dlho budú vládnuť a čo z toho oni a ich „partia" budú mať.
Spoja sa s kýmkoľvek, kto im v tomto smere vládnutia pôjde poruke, Paroubek sa pripravoval vládnuť s komunistami a Fico si vzal do vlády strany Mečiara a Slotu.
