Hovorí sa, že je dobré byť nad vecou, no niekedy neuškodí, byť i pod ňou. Ako napríklad v Považskej Bystrici, kde honosný nadjazd, na ktorý možno byť zvrchu hrdý, naberá z pohľadu dolniaka príchuť arogancie a surovosti. Pre blaho kolektívu bolo obetovaných pár jedincov. Ale s vedľajšími škodami sa v štáte kolchozníkov počíta a premiér si náladu nimi kaziť nenechá.
Rovnako ako veselý, tancujúci kolektív, ktorého členovia sú radi, že sú kolektívom a nie odpísaným jedincom. Členstvo v krúžku však môže rýchlo vypršať, lebo premiér potrebuje projekty, gigantické projekty a tie sa bez stínania hláv v štátoch kolchozníkov nezaobídu.
Tajný patent
Voľby klopú na dvere a premiér s ostražitosťou Sherlocka Holmesa hľadá všetko, čo pre Slovensko urobil. Jeho horúcou stopou je renesancia jadra. Bývalá vláda, podľa bystrého úsudku detektíva, všetko pokazila, napojila sa na európske normy, jadro si nevážila a premýšľala o alternatívnych energetických zdrojoch.
Z dlhodobej perspektívy absolútne správny postup, ale poniektorí premýšľajú nanajvýš v intenciách päťročníc a čo neprináša slávu hneď, to sa neráta.
Slovensko si našlo novú cestu a v ochrane svojej jadrovej politiky vystupuje suverénne. Nestranný pozorovateľ sa môže len pýtať, či má Slovensko tajný patent na problémy, ktorými sa trápi ostatok Európy.
Čím to je, že je premiér taký neoblomný vo svojom atómovom presvedčení? Čo osvietilo krajinu, že o otázkach, ktoré sú inde na stole, sa pod Tatrami nediskutuje?
Západ sa z energetických kríz s Moskvou tiež poučil a napriek tomu sa k jadru až tak nepritíska, berie ho ako prechodné riešenie a zároveň intenzívne maká a investuje do nových technológií obnoviteľnej energie. Z jednoduchého dôvodu, nevie, čo s jadrovým odpadom.
