Pamätám sa, ako som videla Mečiara prvýkrát v telke. Prišla som z kuchyne s chlebom v ruke pozrieť sa na toho „úžasného spasiteľa národa" a skoro mi ten chlieb z ruky vypadol.
Mečiar sedel vo svojej typickej póze budiac dojem dobrého macka - labky prekrížené, čelo zachmúrené a vyvaľujúc oči preriekol túto, pre mňa pamätnú vetu: „V Komárne budeme vyrábať bicykle, budú pekné!"
Neviem, každý sa dá niekým dobre oklamať, ale mňa ten človek už touto prvou vetou presvedčil, že je nenormálny. A veľmi rýchlo som ho diagnostikovala na klamára, ktorý sám verí tomu, čo si vymýšľa - čomu sa inak odborne hovorí pseudológia fantastika. V prípade detí je to zdravé, v prípade dospelých jedincov je to patologická úchylka.
Vidieť teraz tohto uja na reklamnom bilborde pred laptopom je rovnako zábavné, ako počúvať o bicykloch, ktoré sa budú vyrábať v Komárne a budú pekné. Neuveriteľné!
Na naše dusné predvolebné peklo, na tú záplavu bilbordov s orlami, orlicami, štyrmi banditmi, cez ktoré ani nevidno nebo, akoby bol stále nízky tlak, zrazu zavial svieži vánok. Svieži vánok z Čiech. Človek sa ani nemôže ubrániť nádeji, že aj u nás to mladí ľudia zachránia. Že pôjdu voliť, pretože cítia, že je to vrchovato nutné. Práve teraz a tu.