Tým, čo dnes na Slovensku kradnú naše duše a naše majetky.
Keď si pán radca Vacátko, náš starý známy policajný komisár z televízneho seriálu Hriešni ľudia mesta pražského, obzrel čerstvo vylúpenú kasu, hneď mu bolo všetko jasné: podľa metódy, akou bola otvorená, neomylne spoznal rukopis páchateľa - takto mohli tú kasu otvoriť len traja kasári. Dvaja sedeli v base, takže po toho tretieho si mohol zájsť rovno k nemu
Odvtedy svet poskočil dopredu a dnes sa lúpi inak. Teda aspoň na Slovensku.
Pridaná hodnota
Ak si myslíte, že sofistikovanejšie, pomocou najmodernejšej elektroniky, ako vo filmoch s nezabudnuteľným Dannym Oceanom a jeho partiakmi, mýlite sa. Keby sa pán radca Vacátko dostavil na miesto činu, asi by dostal infarkt - zistil by totiž, že lupiči omotali kasu čiže bankomat lanom, druhý koniec upevnili za ťažné zariadenie silného auta, celý bankomat vytrhli zo steny, kdesi v garáži ho otvorili autogénom, vzali peniaze a dovidenia.
Spôsob, akým sa dnes na Slovensku lúpia bankomaty, je príznačný pre miesto a čas, ktorý žijeme. Niežeby som spôsob lúpeží predvojnových „hriešnych ľudí" ospravedlňoval či nebodaj obdivoval, no jedno je nepopierateľné: dnešná lúpež má vysokú „pridanú hodnotu" hrubej sily a arogancie.
Tá pridaná hodnota vznikla z toho, že tí, čo dnes vládnu, chabo garantujú práva občanov, mľandravo chránia ich majetok, ťarbavo vyšetrujú trestné činy a ťažkopádne ich súdia. Preto si dnešní lupiči nemusia až tak veľmi dávať pozor, aby ich nechytili, a už vôbec nemusia s nami zaobchádzať v rukavičkách, ba naopak - môžu sa nám, okradnutým, smiať do očí.
