V huriavku volebnej kampane, maďarsko-slovenských a slovensko-maďarských sporov sa z vážnych správ stávajú správy podružné. Je to možno prirodzené, ale krátko pred voľbami isto škodlivé.
Napríklad aj posledné správy z Ústavného súdu vypovedajú o charaktere a spôsobe vládnutia sociálnonacioľudovej trojky oveľa viac ako škriepky o tom, prečo minister financií Ján Počiatek stále nezverejnil údaje o hospodárení štátu alebo či Bohumil Hanzel má naozaj relevantné dokumenty k financovaniu strany Roberta Fica.
V prvom prípade kolega Rado Baťo hovorí, že štát hospodári zle, čo každý, koho to zaujíma, aj vidí, takže niet dôvodu na utajovanie informácií. Jeden by sa však našiel - v prípade, že štát nehospodári zle, ale katastrofálne.
Indícií o opaku je veľa
Podobne je to v kauze Hanzel, na margo ktorej politológ Samuel Abrahám pre funkčnosť a ducha demokracie na Slovensku dúfa, že podozrenia nie sú pravdivé. Indícií o opaku je však viac. Napríklad fakt, že premiér Fico „akoby" prokurátor sa telefonicky pýta generálneho prokurátora, či „tam pán Hanzel niečo priniesol".
A čuduj sa svete, namiesto toho, aby mu generálny prokurátor položil telefón alebo vysvetlil, že sa nemá s predsedom vlády ani s Robertom Ficom ako osobou o čom v tejto súvislosti baviť, mu odpovedal, že pán Hanzel nepriniesol nič.
Mimochodom, takú odpoveď by mohol dať aj v prípade, keby pán Hanzel niečo priniesol - na slovenských úradoch sa stratili už onakvejšie dokumenty ako obyčajné podanie.
Starostlivosť Roberta Fica by beztak mala byť zbytočná - aj keby Bohumil Hanzel priniesol na prokuratúru prázdnu obálku alebo nič, má strážca práva a zákonnosti povinnosť konať na základe zverejnených informácií.
Usudzujem, že ďalšími indíciami môžu byť podpisy na zverejnenej zmluve a s tým súvisiaca osoba ministra financií. Istý Ján Počiatek kandidoval z 32. miesta, dostal 597 prednostných hlasov a jeho nominácia do funkcie financmajstra bola aj vzhľadom na jeho politickú anonymitu a neangažovanosť značne prekvapujúca.
