Desaťročný sen slovenského hokeja sa naplnil mierou vrchovatou (vrchovatejšie je len olympijské zlato, na ktoré sa dozrieva predsa len dlhšie), slovenský tím ukázal verejnosti a jej politickej reprezentácii, ako sa dosahujú vysoké ciele a získava dôvera spoločnosti. Skutočne je zriedkavosťou, ak celú krajinu dokáže nadchnúť výkon našich reprezentantov v ktorejkoľvek oblasti - ale bez profesionality, siahnutia na dno, neskutočnej vzájomnej podpory, sebavedomia a pocitu spolupatričnosti s krajinou, v ktorej vyrástli, sa to zrejme nedá (porovnanie s politickou scénou vyznieva po göteborskom finále mimoriadne frustrujúco a je už len dávnou históriou, kedy dokázali slovenskí politici svojím výkonom a nasadením naplniť námestia a duše pozitívnymi emóciami - museli by sme zájsť až do novembrových dní 1989 a sčasti do jesene 1998).
Súčasťou tohto sna je aj žičlivosť iných voči nám - asi to ešte potrvá, kým budeme schopní veľkorysosti podobnej tej súčasnej českej (hoci možno je v nás tej energie toľko, že by si na Stanley cup siahol aj Dominik Hašek, ktorému to možno nadštandardne želať).
