Tu máme všetci korene v Uhorsku, nie iba 500-tisíc slovenských Maďarov. Všetci štyria moji starí rodičia sa narodili pod Malými Karpatami a pod Tríbečom v Uhorsku (1895-1910) a vedeli po maďarsky. Že by som si to vyskúšal? Ktovie, či mi potom vrátia slovenské občianstvo, keď sa vzdám maďarského.
Nielen toto a jazykový zákon sú výčiny „kultúry" u nás. Máme tu čerstvý Paššov filmársky tunel, Šothov národnodivadelný tunel, alebo deti vo voľnom čase - šup na ulicu. Rozhliadnime sa za hranice. Tanečník (Slovák) v Slovinsku, je tam už štyri roky. Nízke dane, odvody za neho platí štát, lebo pracuje ako výkonný umelec. Filmárka (Slovenka) vo Francúzsku hovorí, že keď tam máte zmluvu s firmou na umenie (stačí, ak ste z Európskej únie) na štyri mesiace, tak vám Francúzska republika hradí ďalších osem mesiacov, aby ste si mohli pripraviť ďalší projekt. Je treba niečo dodať k tomu, ako živoria aj špičkoví napríklad výtvarníci vo vyššom veku na Slovensku?
Trasľaví právnici a inak čudne kvalifikovaní vládnuci chudáci chcú v gýčoch tromfnúť zbohatlícke baroko. O sochu Svätopluka nejde, ale o súvislosti. Nitrianske, alebo veľkomoravské knieža, kdeže kráľ, to by musel byť inak korunovaný. Je to o snahe maličkého veľkým byť a na koni a za pár drobných nafúknuť lacnú pozlátku.