Lenže ten istý Robert Fico si za riaditeľa svojho tlačového oddelenia vybral človeka, ktorý v roku 1992 povedal, že ak dôjde k rozdeleniu, nikdy sa s tým nedokáže zmieriť, a v septembri 2008 v rozhovore pre Plus 7 dní dodal, že „to rozdelenie bolo nezmyselné".
A premiéra by sa bolo treba tiež opýtať, či komunistická strana, ktorej bol členom, mala v programe osamostatnenie Slovenska. Robert Fico pred desiatimi rokmi v straníckych novinách Smeru odmietol „stať sa Mečiarovým výťahom k moci". O šesť rokov neskôr sa ním dobrovoľne stal.
V apríli tohto roku sa vyjadril, že odmieta, „aby sa ktokoľvek hanbil za to, ako žil do roku 1989". Napriek tomu v oficiálnom životopise zatajuje svoje členstvo v komunistickej strane, v ktorej bol až do pádu režimu a ktorá mu poskytla výhody typické pre spoľahlivých komunistov.
Keď sa niekto kriticky vyjadrí na jeho adresu alebo o jeho spôsobe vládnutia, zakaždým sú to vraj bludy, lži a útoky neprajníkov. Keď on na niekoho zaútočí, zakaždým tvrdí, že hovorí pravdu. Presne v štýle, ktorý sa naučil ako mladý komunista v časoch, keď iba strana a vláda mohli mať pravdu, a tí, čo to nezdieľali, boli označovaní za triednych nepriateľov.
V priamom prenose takzvanej verejnoprávnej televízie sa oboril na líderku SDKÚ a klamal, že Prípravný výbor strany Smer bol v roku 1998, hoci ako predseda by mal poznať jej históriu a vedieť, že sa konal v októbri 1999.
