Končiace sa volené obdobie nesie so sebou viacero slovenských politických špecifík. Napríklad zvýšenú mieru korupcie a klientelizmu, porušovania zákonov, výmenu viac ako desiatky ministrov či zhabanie ministerského kresla koaličnému partnerovi. A tak ďalej, zoznam je pridlhý. Nepochybne sa však medzi ne zaradí aj parlamentná schôdza zorganizovaná iba pár desiatok hodín pred voľbami.
Nejde o to, či poslanci majú sedieť v parlamente do poslednej chvíle, alebo nie, ale o to, čím sa budú na záver volebného obdobia zaoberať. Inými slovami aj o systém, keďže premiér si nevie bez ich pomoci poradiť s povodňami a hlavne s tým, ako pomôcť ľuďom, ktorí na pomoc zostali odkázaní.
Samozrejme, keby chcel, tak by si poradiť vedel, ale to by po prvé nesmela finišovať volebná kampaň a po druhé, on aj jeho vláda by museli zaobchádzať so zverenými peniazmi inak, ako s nimi zaobchádzali. Heslo po nás potopa Roberta Fica jednoducho predbehlo a dobehlo.
So zažmúrenými očami
Dnešná mimoriadna schôdza parlamentu sa z technického hľadiska - rešpektovania pravidiel - veľmi nevymyká ostatným - dôvody na skrátené legislatívne konanie síce tentoraz so zažmúrením oboch očí sú, ale porušením je zlúčenie dvoch návrhov zákona do jedného.
Na veci nič nemení ani to, že spolu súvisia. Podobne je na tom návrh zákona s krkolomným názvom - „o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou".
