Nikto nevie, ako voľby napokon dopadnú, čo sa potvrdí, čo prekvapí, čo napokon rozhodne.
A predsa, niektoré kontúry sa už začínajú črtať. Zakúsil som to spolu s ďalšími členmi tímu, ktorý edične i autorsky pripravoval publikáciu Kde sme? Mentálne mapy Slovenska o priebehu a výsledku dvadsaťročnej cesty.
Precestovali sme niekoľko tisíc kilometrov - od Košíc, Piešťan, Komárna, Rimavskej Soboty, Tisovca, Banskej Bystrice či Banskej Štiavnice až po Trenčín, Dubnicu nad Váhom, Nitru, Nové Zámky, Prahu, Levoču a Žilinu. Na prezentácie prichádzali rôzni ľudia, študenti i seniori, zástupcovia rozličných politických prúdov, vierovyznaní, národností.
Hĺbavé debaty
Neboli to politické mítingy, často mali podobu dlhotrvajúcich, hĺbavých debát. Ak prítomných niečo spájalo, potom to vari bola starosť o budúcnosť krajiny, obdobná onej „starosti o dušu", o ktorej písal český filozof Jan Patočka, jeden z prvých hovorcov Charty 77.
Počúval som ich úvahy o tom, kam sa Slovensko a Európa uberá, vnímal som ich skľúčenosť zo zanedbaného morálneho rozmeru uskutočnených reforiem, a v pamäti sa mi vynárali slová, ktoré o Patočkovi napísal Miroslav Petříček: „Péče o duši jakožto závazek k sobě je totéž, co starost o věci veřejné. Stejně jako člověk není v pořádku, aniž o sebe pečuje, nejsou v pořádku ani ony věci veřejné, pokud se o ně nestaráme."
A je to práve tento vynárajúci sa silnejúci kód vnútornej zodpovednosti, ktorý čoraz výraznejšie ovplyvňuje zmýšľanie a správanie tisícok ľudí na Slovensku. Hrádza proti arogancii, vulgárnosti a lži niektorých predstaviteľov súčasnej vládnucej moci silnie.
Zmena
Väčšina našich stretnutí sa líšila od spomienkových mítingov pri 20. výročí novembra '89: ak vtedy prevažovala atmosféra roztrpčenia, skepsy, bezmocnosti, miestami až sebabičujúceho spytovania, či to všetko stálo za to - teraz bolo vo vzduchu viac odporu, odhodlania, mobilizácie. A toto všetko pochádzalo súčasne z viacerých prostredí.
Ponuka pre tých, ktorí sa usilujú o zmenu, je dostatočne široká. A naopak: to, čo servírujú strany dnešnej vládnej koalície, vyzerá ako monotónne, vyprázdnené, obohrané. Tisíce bilbordov, ktoré vidno pri cestách, o tom dávajú výrečné svedectvo: agresivita a vyvolávanie strachu nemusia stačiť na víťazstvo.
