Medzi faktory, ktoré rozhodli o výsledku volieb, bezpochyby patrila aj obava, že sa na Slovensku bude reprízovať grécka tragédia. Obava bola opodstatnená, aj keď sme boli presviedčaní, že sa nás grécke problémy netýkajú.
Náš verejný dlh je s úrovňou 35,7 percenta HDP jeden z najnižších v Európe a v relatívnom vyjadrení trikrát menší ako grécky.
Bohužiaľ, tu nemožno miešať hrušky s jablkami. V roku 1995 predstavoval dlh Slovenskej republiky 22,1 percenta HDP. Len za štyri roky to bolo už 47,9 percenta HDP a mali sme veľký problém požičať si na platenie úrokov. Náklady na obsluhu dlhu doslova vysali z bánk všetok voľný kapitál.
Jednodňové úložky v bankách boli vtedy úročené 40 percentami a podniky mali veľký problém zohnať peniaze na financovanie prevádzky. Ak by sme pokračovali v takom tempe zadlžovania, ako tento (pokrízový) rok, už čoskoro by sme platili také úroky, ako Grécko a náš dlh by sa stal neudržateľným.
Predvolebné recepty po voľbách nefungujú
Na zastavenie zadlžovania je potrebné znížiť výdavky a zvýšiť príjmy. Obľúbené predvolebné recepty na škrtanie výdavkov (znižovanie počtu úradníkov) po voľbách zvyčajne nefungujú. Pristúpili k nim len vlády v krajnej núdzi, napríklad v Írsku, Grécku a Španielsku. Realistickejšou ponukou je zastavenie indexácie platov vo verejnom sektore. Asi je lepšie mať menší plat, ako žiadny.
Mimochodom, Slovensko má jeden z najlacnejších systémov verejných služieb v Európe a niekedy to aj vidieť, najmä v zdravotníctve a školstve. Na zaplátanie diery vo verejných rozpočtoch je viac možností na strane príjmov, a to jednak v štátnom rozpočte a jednak v Sociálnej poisťovni.
V štátnom rozpočte sa ako nepopulárna, no najrealistickejšia možnosť javí nejaká forma zvyšovania daní. Najmenej produktívnou cestou by bolo vyššie zaťaženie príjmov z práce a podnikania. Zvyšovať dane je však možné aj nepriamo, najmä rušením výnimiek pri daniach z príjmov fyzických i právnických osôb.
Najschodnejšou a najúčinnejšou cestou by asi bolo zblíženie, respektíve dokonca zjednotenie sadzieb DPH. Priestor je aj na zvyšovanie spotrebných daní z tabakových výrobkov, ktoré sú u nás lacnejšie ako vo väčšine európskych krajín.
Zvyšovanie daní na benzín a alkohol môže byť menej produktívne. Najmä zahraniční prepravcovia sa môžu rozhodnúť pre nákup v iných štátoch. V prípade alkoholu hrozí renesancia domácich páleníc.
Veľmi efektívnym riešením problémov na strane príjmov bude zjednotenie výberu daní a odvodov. Výber daní je omnoho jednoduchší a účinnejší ako výber odvodov. Ide však o komplikovanú legislatívnu i technickú otázku.
Bude treba novelizovať desiatky zákonov a vyhlášok a pripraviť potrebný softvér a administratívu. S veľkou dávkou optimizmu by takýto systém mohol fungovať niekedy ku koncu roka 2011.
