Písomné poverenie prezidenta Gašparoviča, ktoré odovzdal percentuálnemu víťazovi volieb Robertovi Ficovi na zostavenie vlády, možno vnímať z dvoch hlavných uhlov pohľadu.
Prvým je, že ide o postup v rozpore s ústavou, keďže hlava štátu môže a je povinná konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiadny právny predpis, ktorý by umožňoval prezidentovi vydať niekomu poverenie na zostavenie vlády - tobôž s určením termínu - neexistuje.
Druhý pohľad je menej prísny. Ústava jednoducho nemôže a nedokáže predvídať všetky postupy, ktoré si politici vymyslia. Poverenie na zostavenie vlády treba vnímať ako zvyk či obyčaj - dialo sa tak po každých voľbách.
A je dobre, keď zostáva zachované, že percentuálny víťaz volieb sa môže uchádzať o premiérske kreslo ako prvý - o ďalších 20 rokov azda už zažijeme časy, keď spoločnosť ani politici nebudú rozčesnutí napoly a možností zostavenia vlády bude viac, ako iba jedna.
Hoci aj na pol roka
Ivan Gašparovič by mohol Robertovi Ficovi vystaviť poverenie hoci aj na pol roka - nič nezmení na tom, že kľúčovým povolebným termínom je 30 dní. Najneskôr v tento deň sa musí zísť parlament na ustanovujúcej schôdzi, a to bez ohľadu na to, či ho prezident zvolá, alebo nie. V druhom prípade sa totiž zíde priamo na základe ústavy.
No a potom už má všetko v rukách parlamentná väčšina. Keďže počty jednoducho nepustia a program takejto schôdze je daný, politické strany síce nemusia byť ešte dohodnuté na všetkých detailoch výkonnej moci, ale parlamentnej už áno. A keby nie, všetko sa dá neskôr zmeniť - vrátane výmeny vedenia parlamentu.
