Keď prevezme moc nová vláda, bude ju popri množstve domácich problémov čakať niekoľko veľkých zahraničnopolitických. Vzťahy s Maďarskom ostávajú napäté, a nie je zrejmé, či Budapešť má záujem na rýchlom zlepšení situácie. Ukrajina, náš najväčší sused, skĺzava k autoritárskemu režimu; navyše ju stále kvária obrovské ekonomické problémy.
Globálna finančná kríza a jej politické dosahy sa zďaleka neskončili; aj naše kroky ovplyvnia, či a v akom stave prežije eurozóna. Možno sme si mysleli, že vstupom do Európskej únie a NATO sa z nás stane nudná podtatranská krajinka, ktorú budú starosti obchádzať. Sme však súčasťou Západu - aj s jeho problémami.
Už nie sme sami
Má to aj svoje výhody: na zahraničnú politiku už nie sme sami. Ako vysvetľujeme v našej novej knihe Bruselenie valašiek, Slovensko má možnosť zapojiť štruktúry únie a NATO, do presadzovania svojich národných priorít; stať sa hráčom aj v otázkach, v ktorých by krajina našej veľkosti inak veľa nezmohla.
Iste, európska diplomacia nie vždy funguje dobre: členské štáty sú rozhádané v niektorých kľúčových otázkach, ako je stratégia voči Rusku či Číne. Ale tam, kde sa zhodnú, je európsky či aliančný prístup oveľa efektívnejší ako národný, hlavne pre menšie štáty.
Ak však chceme 'zapriahnuť' alianciu či úniu do presadzovania cieľov Slovenska, musíme sa vedieť v európskej i svetovej diplomacii lepšie pohybovať. Nikde nie je napísané, že sa tieto inštitúcie budú venovať 'našim' problémom alebo že nám ich spoločné postoje budú naklonené.
Musíme si trpezlivo hľadať spojencov, vžiť sa do ich starostí, vedieť im vyjsť v ústrety a rozmýšľať ponad úzke záujmy Slovenska. Aj menšie štáty vedia európskou či aliančnou politikou hýbať, ako to dokazuje napríklad Nórsko v NATO.
Chce to však postaviť sa k formovaniu zahraničnej politiky od základov inak; rozmýšľať európsky či spojenecky. Potrebujeme si tiež ujasniť, čo vlastne chceme, a vylepšiť si medzinárodnú reputáciu: nespoľahlivým a nedôveryhodným krajinám, hlavne tým menším, nemá nikto dôvod vyjsť v ústrety.
Ten posledný argument nebude treba novej vláde vysvetľovať; jej kľúčoví ľudia dobre chápu význam rešpektu a dôvery. Čo však chýbalo všetkým vládam od vstupu do únie, je schopnosť špičkových predstaviteľov vnímať svet očami EÚ a NATO. Vedeli sme, že chceme do 'západných' inštitúcií; menej sme už rozmýšľali nad tým, čo od nich budeme chcieť, keď sa staneme členmi.
