Sú obrazy, na ktoré sa nezabúda. Andy Kaufman - kaukliar, zabávač anarchista, klamár, podfukár, vtipkár, pan. Keď ochorie, so svojou rakovinou sa vydáva na Filipíny.
Za šamanmi, ktorí vraj vyberajú z tela nádory bez rezania, jednoducho ponoria do vás ruku... ááá... vytiahnu „to" von. Nejaký nechutný krvavý uzlík, ktorý vzápätí hodia do koša. A vy zdraví idete domov.
A Kaufman tam tak leží a ako v spomalenom filme sleduje trik, keď ruka, ktorá sa ho dotýka, v jednej chvíli už schováva niekde v dlani nejaký krvavý zdrap mäsa, ktorý vzápätí akože vyberá, ťahá von. Prizerá sa a cez slzy sa smeje. Svojim kolegom. Nastáva rovnováha medzi ním a svetom, z ktorého si celý život strieľal - je to jedna jedna.
A ďalší obraz, obraz šamana Quesalida z Levi-Straussa. Jeho príbeh sa začínal tým, že chcel demaskovať a odhaliť podvody šamanov a neskôr sa sám stal jedným z nich, podľahol kúzlu liečenia. „Malému chumáču srsti, ktorý liečiteľ ukrýva v záhybe svojich úst, aby ho celý zakrvavený vo vhodnej chvíli vykašľal po zahryznutí si do jazyka alebo krvácajúcich ďasien, ktoré si sám zraní, a potom chorému a zúčastneným slávnostne predviedol ako patologické teleso, vytiahnuté saním a zručnými manipuláciami."
