Vyspelá politická kultúra káže: do opozície sa odchádza dôstojne
Predvolebné dianie na našej politickej scéne pripomínalo chvíľami zo strany Ficovej vládnej koalície pokusy o filmový western toho najhrubšieho zrna, o wrestlingový ring, o tuctovú šou pseudocelebrít, o cirkusovú klauniádu, ba aj o divadelnú melodrámu. Opozícia mala podstatne väčšiu snahu dostať kampaň do roviny solídneho politického diskurzu, ale veľmi sa jej to nedarilo, lebo pre túto rolu nenašla partnera.
Zachovanie imidžu
Povolebné dianie však vyzerá byť rovnako pitoreskne. Vladimír Mečiar zmizol z politickej scény ako para, ani sa s národom (zatiaľ) nerozlúčil vo svojom veľkolepom tragikomickom štýle. Ján Slota však dostál svojmu naturelu opileckého chrapúňa a pri odchode do opozície hlučne tresol dvermi, vyjadriac svoje opovrhnutie nevďačným národom, keď na jeho adresu zavzlykal: „Je mi do plaču zo Slovákov... Aký národ, taká vláda."
