Tak máme po voľbách. A niečo je inak. Investori na finančných trhoch neutrpeli infarkt. Ceny slovenských štátnych dlhopisov nezaznamenali historický prepad. A ratingové agentúry neznižujú Slovensku rating. Skoro by sa dalo povedať: „Ako to?" Veď pred voľbami sa neustále omieľalo, že ak nebudú Slováci voliť toho alebo onoho, že vraj dopadnú... no prinajmenšom ako Gréci. A vôbec, že vraj to bude jeden veľký problém.
Nie je. Zanfugoval strach, zdá sa. Štátny bankrot a la Grécko asi nebude tou najlepšou cestou, povedali si voliči. Nakoniec rovnako ako napríklad v Británii či v Českej republike, kde sa v poslednom čase konali voľby. A voľby vyprodukovali možnosť silnej vládnej koalície pod nálepkou „pravicová".
Tak prečo vo mne stále hlodajú maličké pochybnosti? Viete čo? Ona taká slabá vláda, ktorá stojí za starú belu, tiež občas nemusí byť úplne na zahodenie.
Česi so svojou totálne neschopnou vládou, ktorú si volili pravidelne počas uplynulých desať rokov, nedokázali na rozdiel od schopnejších Slovákov prijať euro. Samozrejme dnes si tiež nemusia trhať vlasy, že musia sponzorovať ešte neschopnejších Grékov. Kto nič nerobí, nič nepokazí.
