ILUSTRAČNÉ FOTO – REUTERS
Vždy, keď chce kubánsky el commandante zapôsobiť upokojujúco na významných návštevníkov Kuby, odloží olivovozelenú uniformu, kanady a revolver a hodí sa do drahého biznis obleku. Netreba predsa ešte aj zovňajškom pripomínať ideologickú výbavu, a tak na terajšiu historickú návštevu bývalého amerického prezidenta Jimmy Cartera sa zvlášť vychystal. V tmavomodrom pásikovom, klasicky dvojradovom šate vyzeral naozaj ako muž z iného sveta. Ako chlap vedomý si potreby nahodiť masku, ktorá je prijateľnejšia a u návštevníka nevyvoláva zmiešané pocity.
Fidel Castro, ktorý už šyridsaťtri rokov panuje Kube a Kubáncom naďalej ponúka horkú zmes straníckeho a štátneho „opatrovníctva“ dochutenú nenávisťou k americkému imperializmu, sa za dlhé desaťročia naučil profesionálne zvládať aj osobné reklamné premeny. Najlepšiu značku ponúkal vtedy, keď bol v plnej poľnej, v rukách s cigarou a Kubáncom dokázal rečniť aj osem hodín, len aby im dodal filozofický pocit istoty, ale aj pýchy, keď už nemohol ponúknuť lepší život. Lenže za tie roky sa toho dosť zmenilo. Už dávno nefajčí, lebo lekári sa obávali, že dostane rakovinu hrdla. Keď pred rokom na Plaza de la Revolución počas prejavu na chvíľu odpadol, skrátil svoje povestné vystúpenia. Teraz sa ešte viac utieka k vycibreným a kratším bonmotom, ktoré majú nahradiť hromadu viet. Lenže ťažko možno povedať, že sa zmenil, že niečo zo svojich vyhranených postojov nebodaj nahradil či aspoň prispôsobil zmenám vo svete. Preto ani nie je jasné, čo si Jimmy Carter – už roky akýsi zvláštny vyslanec Ameriky pre svet – od narýchlo zorganizovanej návštevy Kuby sľubuje. V každom prípade však môže ísť o začiatok určitej drobnej zmeny v pohľade na stav americko-kubánskych vzťahov. Tie nie sú nijako dobré a zostávajú trvalo na bode mrazu.
Treba však zobrať do úvahy pokračujúci tlak viacerých amerických obchodných skupín, ktoré by chceli začať na Kube podnikať. Nejde iba o účasť na rozvoji turizmu, ale aj o prienik takých amerických korporácií, ako je napríklad mamutí podnik Archer Daniels Midland, ktorý si robí veľkú chuť na rozmach poľnobiznisu. Čoraz častejšie sa v Amerike ozývajú hlasy volajúce po určitej normalizácii vzťahov. Aj keď v Kongrese sa o tom aspoň diskutuje, Biely dom zachováva mlčanie. Dokonca v týchto dňoch práve odtiaľ zaznelo obvinenie, že Castrov režim môže robiť pokusy s vývojom biologických zbraní. A tak s výnimkou určitej zmeny, keď Washington pred dvoma rokmi povolil zásielku potravín v cene deväťdesiattisíc miliónov dolárov, ktorá prišla na Kubu v rámci pomoci po tom, čo ostrov tragicky zasiahol hurikán Michelle, sa politicky zmenilo veľmi málo. Prakticky, až na určité výnimky, takmer nič. Castro v septembri minulého roku po teroristických útokoch na Ameriku vyjadril sústrasť s obeťami, ale neskôr, keď Američania začali akciu proti afganskému Talibanu a bin Ládinovej al-Káide, kritizoval postup, ktorý si podľa neho vyžiadal veľa obetí na civilnom obyvateľstve. Keď neskôr začali Američania prevážať na svoju vojenskú základňu Guantánamo na Kube zadržaných členov al-Káidy, zdržal sa síce tvrdej kritiky, ale ďalej žiada, aby Američania základňu, ktorá zostala Washingtonu na základe zmluvy po americko-španielskej vojne, opustili. Zatiaľ najmocnejšia vlnka oteplenia vzťahov prišla za prezidenta Billa Clintona, keď americký prezident umožnil odchod malého Eliána Gonzálesa z Miami, ktorý sa zachránil ako jediný zo skupiny na loďke sa plaviacich utečencov. Vtedy Castro dokonca vyhlásil jeden deň priateľstva s americkým ľudom…
