Tohtoročný jún je drsný. Ani sa nedajú spočítať morové rany, čo sa na mnohých z nás valia: nestačí, že voda z nebies, lesov i strání útočí na chudákov v chatrčiach, na existenciu záhradkárov, maloroľníkov i veľkostatkárov, na drobných domkárov, na honosné súkromné nehnuteľnosti i na celé dediny a mestá - ale súbežný politický príval navyše aj mnohým z tých prírodou postihnutých nešťastníkov kamsi spláchol i obľúbených pánov Mečiara, Csákyho či Duraya, ba dokonca aj obľúbenú pani profesorku Tóthovú.
Politický vír však fatálne podomlel i veľkú, pretože na masívnych ekonomických fundamentoch vystavanú, lásku Ing. Slotu k slovenskému národu. Síce nás za to nepreklial celkom otvorene, ale ani sa nedá povedať, že by bol prepásol príležitosť znova raz vynadať svojmu nevernému národu a bezočivo sa mu vyhrážať; vraj ešte budeme roniť krvavé slzy. No, uvidíme, ako to bude. S nami i s ním.