Azda iba na prstoch jednej ruky možno spočítať prípady, pri ktorých Robert Fico aj oficiálne pripustil, že vo funkcii premiéra či predsedu strany Smer zlyhal.
Včerajšok bol preto z tohto uhla pohľadu nevšedným dňom - Robert Fico napriek drvivému volebnému víťazstvu nedokázal zostaviť vládu. Musel to otvorene priznať a prezidentovi vrátiť poverovací papier.
Zo šiestich parlamentných strán s ním totiž štyri odmietli čo i len rokovať o budúcej vláde a piata - SNS - by síce rada rokovala, ale nebolo o čom, keďže do parlamentu sa prešmykla iba s odretými ušami.
Musí sa zmeniť
Za zlyhanie Roberta Fica pritom nemôže nik iný ako Robert Fico. Prezident Gašparovič urobil a urobí ešte veľa, aby ho vrátil na politické výslnie, ale ani to nemusí stačiť, pokiaľ predseda Smeru nezmení svoje správanie a nebude sa snažiť vytĺkať politický kapitál z každej somariny.
Isté je, že formujúca sa štvorkoalícia mu na to dá veľa príležitostí, podstatné však bude to, či ho nečakaný odchod z kresla premiéra nepoznačí viac, akoby mal.
Akokoľvek sa to môže zdať čudné, je správne, že každá strana rastúceho štvorlístka si odmietla sadnúť s Robertom Ficom za rokovací stôl na tému zostavovania vlády. Za štyri roky vo funkcii premiéra totiž - obrazne povedané - poopľúval všetko a všetkých. Médiá, mimovládne organizácie, koaličných partnerov, opozíciu, akúkoľvek občiansku aktivitu, ktorá upozorňovala na jeho svojský prístup s narábaním moci.
Akoby člen Smeru pomôže
Isto, Robert Fico môže dôvodiť, že bolo v záujme Slovenska, aby sa aspoň pokúsil zostaviť vládu. Dokonca, že sa kvôli tomu obetoval a to len preto, lebo nechcel uraziť prezidenta a jeho poverenie odmietnuť. A že len z úcty k nemu chcel oficiálne rokovať s tými, o ktorých po celé štyri roky tvrdil, že majú byť radi, že sedia v parlamente a nie vo väzení.
