Tak sa totiž za socializmu hovorilo politickým vtipom, za ktoré bolo možné dostať trestný pobyt v uránových baniach. Presne takýto druh humoru obsahovala okrem iného aj antológia vtipov, ktorú pred štyridsiatimi rokmi vydal Ján L. Kalina pod názvom Tisíc a jeden vtip - učebnica vtipológie a žartizmu.
Ošúchanú a rozpadávajúcu sa knihu mám dodnes, prežila diktatúru i svojho autora, ktorý v čase po okupácii emigroval do Mníchova a kniha odišla do ilegality. Keď niektoré z mojich štyroch detí ochorelo, popri medikamentoch a čaji som im naordinoval do postele povinné čítanie zbierky Kalinových vtipov. Terapia bola mimoriadne účinná.
Humor je prevahou človeka nad všetkým, čo ho ubíja a ničí: bieda, smrť, úrad, medziľudské vzťahy, choroba, záujmy mocnejších. Vtip sa stáva najúčinnejšou zbraňou, ochrancom ľudskosti, možno ho nazvať hrdinskou rebéliou proti démonom a osudu. Kde ho niet, niet ani ľudskosti.
Základom vtipu je odvážna sémantika, metafora a brilantná štylistika, logika, nie súčasný primitivizmus a povrchnosť. Vtipy sa rodia z rôznych príčin a rastú z mnohých koreňov, preto existuje množstvo ich druhov, kategórií, tém a spôsobov, ako dosiahnuť komický účinok. Kalina ich vo výbere rozvrhol tematicky až do osemnástich kapitol.
Nie je náhoda, že vtipom sa mimoriadne dobre darí v neslobode, keď sa musia skrývať v súkromí a podzemí, akoby v disente, lebo drevená vážnosť diktatúry neznáša smiech a ľudskosť. Sloboda a presýtená svojvôľa zase vtip nepotrebujú. Nechcú vidieť svoju tvár v karikatúre, ako bol v tých časoch Dereš Fedora Vica, Viktora Kubala, ani intelekt Wericha či Horníčka.
