Strana Sloboda a solidarita berie vážne svoj predvolebný sľub a aj bez uskutočnenia referenda by zrušila koncesionárske poplatky za verejnú televíziu a rozhlas. Budúci koaliční partneri nemajú výhrady, možno nejaké pripomienky.
Sulíkove argumenty sú pochopiteľné, na prvé počutie aj sympatické a pravdepodobne by obstáli aj vo verejnej diskusii. Preto teda diskutujme verejne o tom, či by sa sloboda tlače, sloboda prejavu (sloboda po prejave - copyright by Ján Fule) a právo na slobodné šírenie informácií po zrušení koncesionárskych poplatkov rozšírili, alebo naopak viditeľne zúžili.
Ako nenapraviteľný zástanca slobody slova a tiež zástanca čo najjednoduchšieho systému daní, odvodov a poplatkov tvrdím, že sloboda slova by jednoduchým zrušením koncesií utrpela.
Médiá verejnej služby sú aj po niekoľkých novelizáciách zákonov stále vo veľkej miere priamo závislé od politiky, a - čo je najhoršie - v niektorých prípadoch priamo závislé od vlád.
Ich zdroje síce pochádzajú vo veľkej miere z koncesionárskych poplatkov, sčasti však majú zdroje priamo z rozpočtu na základe zmluvy so štátom (s obmedzením reklamných príjmov). Koncesionárske poplatky, aj keď majú charakter dane, sú dodnes jediným skutočným nezávislým zdrojom verejných médií, a to najmä v prípade, že ich rady a manažmenty nemusia byť práve celkom kóšer pre aktuálnu vládnu moc.
Závislosť
Je možné diskutovať o rôznych podobách financovania verejných médií, ale priame napojenie na každoročný štátny rozpočet stavia tieto inštitúcie do polohy priamej závislosti na vláde, budú teda štátne alebo vládne.
Koncesionárske poplatky považujem tiež za prežitok. Ak však teraz a ihneď chceme poplatky existujúce na báze akejsi generálnej podmienky (predtým vlastníctvo prijímača, teraz pripojenie na verejnú elektrickú sieť), musíme odpovedať najprv na otázky, ktoré financovaniu médií vo verejnej službe predchádzajú.
Chce Slovensko zachovať duálny systém vysielania aj v období digitalizácie? Duálny systém nie je daný ani prírodnými zákonmi, ani Bibliou, Rakúsko ho má len v stopách s dominanciou verejnej služby, Spojené štáty vôbec, ale bohaté a demokratické európske štáty majú veľmi silné verejné rádiá a televízie. Slovensko však istotne nepotrebuje žiadne štátne ani vládne médiá - boli by nanič.
