Zdá sa takmer nemožné, že ten, kto vstúpi do vysokej politiky, by sa nepodvoľoval, ak len nepatrí k diktátorom kasárenského typu, istým prísnym konvenciám, ktorých znakom je i oblečenie.
To, čo u obyčajného človeka nepolitika predstavuje slávnostný oblek, spätý s návštevou divadelných predstavení a koncertov, oslavami významných a prelomových dní, akými sú narodenie, maturita, promócie, svadba alebo okrúhle jubileá, je v prípade politika pracovným odevom, či presnejšie uniformou (vrátane neobľúbenej kravaty, o ktorej mnohí muži radi hovoria, že ich škrtí).
Na rozdiel od uniformity lekárskej, železničiarskej alebo policajtskej je to uniformita vysoká a reprezentatívna, spätá s limuzínami, luxusnými interiérmi, kobercami, vyleštenými parketami. Vysoká, vznešená, noblesná, permanentne sviatočná uniformita tohto typu, súvzťažná s diplomatickými protokolmi a inými pravidlami je však len jedným z prejavov politickej profesie.
Jej ďalším, oveľa náročnejším kvalifikačným znakom, presahujúcim nepríjemnosť škrtiacej kravaty, je zdržanlivosť, ovládanie emócií, prívetivosť, schopnosť tolerancie, umenie vyhľadávať a nachádzať optimálne riešenia, zmysel pre kompromisy, ktoré však nie sú znakom bezzásadovosti a zhubného, alibistického dobráctva, bytostne odlišného od dobra.
Medzi uniformnou, vonkajškovou noblesou politickej profesie, ktorá svojou eleganciou signalizuje oficiálnosť, dištanciu a vysoké postavenie, a tým, čo je jej podstatnou a vnútornou náplňou, môžu však nastať závažné nezhody.
