Environmentalisti mali dlho pocit, že v našich médiách sa málo hovorí o problémoch životného prostredia a že rezort, ktorý má jeho ochranu na starosti, je mediálne prehliadaný.
Končiaca vláda, SNS, ktorá tento rezort po voľbách 2006 tri roky riadila, ako aj samotní ministri životného prostredia, ktorých sa vystriedal rekordný počet, však túto situáciu dokázali zásadne zmeniť a pritiahnuť pozoruhodný záujem médií. Ako sa im mohol podariť takýto husársky kúsok? Išli na to systematicky.
Krok za krokom
Najskôr odstránili z ministerstva a ním riadených štruktúr veľkú väčšinu odborne spôsobilých a morálne bezúhonných osôb: od riaditeľov odborov cez „neposlušných“ inšpektorov a inšpektorky životného prostredia až po nepohodlných šéfov a ďalších pracovníkov národných parkov.
O niečo neskôr začalo vedenie ministerstva v zastúpení znečisťovateľov bojovať s Bruselom o čo najvyššie emisné kvóty, a teda o možnosť čo najviac znečisťovať ovzdušie. Nasledovala podpora technokratického prístupu k ťažbe dreva v národných prírodných rezerváciách a snaha o čo najväčšie okresanie chránených území – vrátane biotopov európskeho významu.
V procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorý má ministerstvo pod palcom, sa odsúhlasilo prakticky všetko, čo si investori a developeri na úkor prírody, krajiny a životného prostredia želali.
Ak náhodou jestvovalo dávnejšie stanovisko ministerstva, preferujúce tunelový variant vedenia diaľnice namiesto zničenia vzácnej prielomovej doliny na styku dvoch národných parkov, odchádzajúce vedenie nenamietalo, keď sa v praxi toto stanovisko ignorovalo.
Za babku sa na 99 rokov prenajala cenná lužná krajina pod Bratislavou záhadnej firme. Mediálnu bombu, či skôr sériu kobercových náletov, spustil rezort trestuhodným výpredajom emisných kvót „garážovej“ sprostredkovateľskej firme, čím nás ochudobnil o niekoľko miliárd korún. Vďačnou témou boli aj praktiky Recyklačného a Environmentálneho fondu. Keď si porovnáme, ako vehementne sa uplynulá vláda – vrátane ministerstva – angažovala v prospech rozvoja jadrovej energetiky a ako málo v prospech energetických úspor a obnoviteľných zdrojov, bude nám jasnejšia jej energetická, ale aj environmentálna orientácia.
