Aby ste rozumeli - robiť predkapelu nejakej punkrockovej legende je veľmi nevďačná úloha, môže to dokonca sadnúť presne ako facka, pri ktorej vám vytryskne krv z nosa. No odmietnuť takú ponuku by bolo zbabelé. Občas sa treba na dvore aj pobiť, keď to inak nejde.
V pauze medzi pesničkami, keď sa ladíte, niekto z tej tmy pod pódiom vykríkne: „Spievaj ty pi...!" A nie je sám. Musíte sa verejne do nich pustiť. Celá kapela. Nastane prestrelka s bandou zbabelých sedlákov z piatej cenovej, ktorí štekajú ako psy spoza ohrád. Musíte ich zahnať. Je to odporné.
Prežili sme. Hlavne, že je to už za nami. Jedine prídavok stál za to. Na ten si nás poctivo vydupala odhodlaná banda spolubojovníkov v tme. Som rada, že tam boli. Prevetrať som sa šla do klubu o ulicu vyššie. Ľahká ako struna, ktorá práve praskla.
A skoro mi vypadli oči. V klube U Očka ma čakal hudobno-divadelný zážitok roka. Dámy a páni, dovoľte, aby som vám predstavila kapelu Trolejbojs:
Totálna divadelná štylizácia, od sci-fi kostýmov, líčenia až po obrovskú, krásnu a blikajúcu kulisu trolejbusu v pozadí, dokonca s okienkom, v ktorom sa zjavuje akýsi pra-pra-DJ, v kostýme, ktorý by si zaslúžil Oscara. A hudba? Nenávidím „zábavné" kapely. No konečne som po dlhom čase objavila niekoho, kto môže a vie byť vtipný, a pritom stále iba hrá obyčajné, silné, vlastne až bolestné pesničky!
