Americkí geológovia odhadli po piatich rokoch výskumu v teréne zásoby cenných nerastných surovín Afganistanu na bilión dolárov. Na ministerstve obrany USA to vedia už od roku 2007. Do médií však správa prenikla iba nedávno. Ide o veľké ložiská železnej rudy, medi, nióbu, kobaltu, zlata, ale najmä obrovské ložiská lítia. Kovu, po ktorom je čoraz väčší dopyt, pretože ho využívajú výrobcovia mobilných telefónov, laptopov a elektromobilov.
Objav otvára pred štvrtou najchudobnejšou krajinou sveta nebývalé perspektívy, ak... Ak sa krajinu v dohľadnom čase podarí stabilizovať. Situácia totiž nie je ružová: ukončenie vojny, najmä po ustrnutí jarnej ofenzívy, je v nedohľadne.
Karzajova vláda zvažuje rady expertov, ako pripraviť ponuky pre banícke spoločnosti, aby ložiská mohli byť čo najskôr sprístupnené. Najmä NATO vidí v ťažbe nerastov základný kameň povojnovej obnovy Afganistanu. Krajiny, kde 50 percent ekonomiky stojí na pestovaní makovíc a exporte heroínu.
Odborníci sú však skeptickí. Jack Lifton z FTD (agentúra, ktorá pripravuje expertízy pre americké ministerstvo financií) vyhlásil, že v krajine, ktorá prakticky nemá železnicu, kde k ložiskám treba vybudovať cesty, zabezpečiť pre ne energiu a vodu, bude ťažba z väčšiny ložísk vysoko nerentabilná.
Do ceny každej tony surovín sa premietnu aj náklady spojené s nadpriemernými platmi, poistným a ozbrojenou ochranou ľudí v rizikových oblastiach.
Za takýchto podmienok neprilákajú ťažobné firmy zo Západu do Afganistanu ani mimoriadne výhodné ponuky. Zdá sa, že na koncesiách, tak ako v Iraku, kde sa dodnes neukončilo udeľovanie koncesií na ťažbu nafty, budú sa významne podieľať najmä čínske a ruské firmy.
