Celkom na okraji záujmu novej vládnej koalície je post splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Zo skúseností viem, že pôsobenie úradu splnomocnenca začne byť zaujímavé až vtedy, keď sa Cigánom podarí vyparatiť nejaký väčší kúsok.
Ľudovít Galbavý na tento post rezignoval a dalo sa to očakávať. Nielen z politických dôvodov. Myslím, že sa v tejto funkcii necítil dobre. Poukazoval na to, že jeho úrad je len poradným orgánom s takmer nijakými právomocami.
Žiadna z doteraz fungujúcich vlád ani nemala veľa dôvodov niečo na tom meniť. Rómovia sa nevedeli politicky správať a vždy sa niekto na túto funkciu tešil. Preto nebol nijaký problém do tohto zbytočného úradu niekoho dosadiť.
Jedinou skutočnou političkou z radou Rómov bola Klára Orgovánová. Tá po odvolaní Vincenta Danihela múdro radila rómskym politickým špičkám: nepostavme kandidáta a poďme vyjednávať o kompetenciách.
Žiaľ, nestretla sa s pochopením. Postaveniachtivým „predstaviteľom" sa stolička zdala lákavá a aj dosť pohodlná. Výberové konanie však vyhrala Orgovánová a tá aspoň začala post budovať zriadením regionálnych kancelárií.
Hoci jej pôsobenie sa dá hodnotiť všelijako a z rôznych uhlov pohľadu, jedno je isté: Orgovánová bola politička, vedela sa tak správať a nebola iba servilnou pritakávačkou podpredsedu vlády.
Rómovia ako euro?
To sa jej stalo v istej miere osudným: v spore o kompetencie pri rozdeľovaní peňazí z európskych fondov. Pred ňou ani po nej sme už vo funkcii splnomocnenca vlády nemali nijakého politika, iba vzdelaného Róma.
Otázka však stojí aj inak - systémovo. Vláda obvykle vymenuje svojho splnomocnenca na riešenie istého konkrétneho krátko alebo strednodobého problému, ktorý má celkom jasné kontúry riešenia: dá sa porovnať problém zavedenia eura s rómskym problémom?
