Pred voľbami bol o Bélovi Bugárovi najmiernejší názor ten, že je to odrodilý Maďar, nezodpovedný darebák, hanebný zradca národa, na ktorého meno si o pár rokov nikto ani nespomenie. Dozvedeli sme sa o ňom aj to, že je nesvedomitý hazardný hráč, ktorý hrá poker so cťou národa, a za peniaze oligarchov by bol schopný predať aj vlastnú mater.
Nuž z toho všetkého ostalo na dnes už len toľko, že Bugár je prostituovaný „obertchor" (podľa blogu Miklósa Duraya), ale väčšina hodnotí volebný úspech B. B. a strany Most-Híd triezvejším tónom. Istý dôležitý kritický moment sa však často opakuje v súvislosti so stratégiou strany Most-Híd a podľa môjho názoru je táto kritika pre nás Maďarov veľmi charakteristická, a preto sa k nej vyjadrím niekoľkými slovami.
Ide o to, že podľa Bugárových kritikov strana Most-Híd nevybojuje v koalícii nijaký zásadný úspech, maximálne sa udeje to, že slovenskí partneri jej (totiž nám Maďarom) „pohodia" niekoľko ústupkov. Lebo politici strany Most-Híd maďarskej národnosti sú už raz takí. Oni nechcú bojovať a umrieť za národ, oni chcú rokovať a dohodnúť sa.
A v očiach ozajstného Maďara sa rokovanie a vyjednávanie považuje za podstatnú chybu charakteru. Lebo maďarský človek nevyjednáva. Ak má pocit, že má pravdu, vytasí meč a bojuje dovtedy, kým nezomrie. A ak skúmam historické príklady, tak Maďar obyčajne hrdinsky umiera tak, že veru nedosiahne svoj cieľ.
