Povedzme hneď tohtoročné katastrofálne povodne. Sotva vody opadli, začal sa odvíjať priam prírodopisný film z africkej divočiny. Vynorili sa nenásytné svorky hyen, aby hodovali na obetiach záplav.
Obrazovky ešte prekypovali aktuálnymi apokalyptickými zábermi rozbúreného živlu a rozličné inštitúcie vypisovali zbierky na postihnutých, keď sa začali množiť správy o rabovaní evakuovaných chalúp. Jedného dňa som pri vchode do domu stretol počernú devu s úradne vyzerajúcimi papiermi a „kontrolórskou" ceruzkou.
Vošla so mnou dnu a rovno do bytu. Mechanicky som jej otvoril dvere k plynovým hodinám a vodomeru. Ani sa na ne nepozrela a perfektnou češtinou začala vykladať mojej žene, že je z Juhomoravských vodární, pretože tieto strašné povodne narobili zmätky aj ponad hranice. Vraj o tom dostaneme list z úradu a vrátia nám preplatok 107 eur...
Keď zistila, že sme nenaplnili odhadovaný stupeň mentálnej retardovanosti, rýchlo vypadla. Vodomery u susedov ju očividne nezaujímali.
