Z nápisu na podstavci som sa dozvedel, že tu stojí kráľ starých Slovákov, poobdivoval som mohutné pohlavné orgány jeho koňa a v neďalekej kaviarni som sa v novinách dočítal, že Gruzínci práve strhli sochu Stalina, ktorá sa týčila v jeho rodnom meste Gori. Zachcelo sa mi trochu pouvažovať o súvislostiach.
Otec vlasti
Stalinovu sochu v centre Gori vztýčili v roku 1952, rok pred jeho smrťou. Ani sa nechce veriť, že Gorčania si svojho najväčšieho (nech už je zmysel tohto epiteta akýkoľvek) rodáka takto monumentálne uctili až na sklonku jeho plodného krvavého života. To sa smelo? Neboli nijako postihnutí, že sochu vodcu, otca vlasti a hospodára nemali minimálne už štvrťstoročie predtým? Nevieme. No zrejme si to oneskorenie chceli vykompenzovať tým, že keď si už svojho Stalina konečne postavili, nechali ho na svojom hlavnom námestí stáť ešte päťdesiatštyri rokov po odhalení jeho zločinov a po (akej-takej) oficiálnej destalinizácii.
