Ujo Jožo, ktorý prišiel neskôr, si zložil klobúk a povedal, že neuveríme, čo sa stalo. Kudlíková udala muža na polícii.
Pamätám sa, ako sa v okamžiku zmenil svet. Ohromením prestali všetci dýchať. Spokojné tváre začali tuhnúť. Meniť sa. Nakoniec tam bol už len odpor, znechutenie a odmietnutie. Okamžite mi bolo jasné, že Kudlíková urobila niečo hrozné. Niečo, za čo sa vylučuje zo spoločenstva. Niečo, čo človeku nikdy neodpustia.
Teta Kudlíková bývala o pár ulíc ďalej, mala okolo päťdesiatky, vydatú dcéru v Ostrave a muža alkoholika. Bol to šťúply chlapík, ktorý chodieval v špinavých montérkach a stále sa škrabal. Prsty mal čierne od uhoľného prachu, čo dennodenne odhadzoval v kotolni. Každé ráno odchádzal do roboty na bicykli a večer sa tackal domov opitý, tlačiac bicykel vedľa seba. Každý večer zbil ženu.
