Slovenskí voliči odmietli nasadnúť na vlak do Grécka a vybrali si zmenu. Nová vláda im vysiela optimistické signály, že zmena by nemala veľmi bolieť. Vlastne, až takú veľkú zmenu robiť netreba.
Žiadne zvyšovanie daní ani posúvanie veku odchodu do dôchodku. A ten 13. dôchodok je celkom dobrý nápad, škoda ho rušiť. Stačí obmedziť korupciu a urobiť niečo pre hospodársky rast a verejné financie sa vrátia na správnu cestu.
Bohužiaľ, vysoký deficit nemusí byť zapríčinený len dočasným zlým hospodárením vlády a výkyvmi hospodárskeho cyklu. Môže mať aj štrukturálne príčiny, vyplývajúce z meniaceho sa charakteru ekonomiky a zloženia obyvateľstva krajiny.
Jedno vrece
Na príjmoch a výdavkoch verejných rozpočtov sa už začali podpisovať demografické zmeny, najmä stúpajúci podiel ľudí poberajúcich starobné a invalidné dôchodky a klesajúci podiel ľudí platiacich príspevky do prvého piliera.
Verejné financie sú jedno vrece. Pokiaľ sa nezmení výška odvodov, výpadok príjmov v Sociálnej poisťovni sa v čoraz väčšej miere bude musieť uhrádzať zo štátneho rozpočtu.
Druhým štrukturálnym komponentom je vysoká nezamestnanosť. Spôsobuje výpadok príjmov Sociálnej poisťovne, znížený výber daní z príjmu, DPH a spotrebných daní na strane jednej a zvýšené výdavky na sociálne dávky a podporu nezamestnanosti na strane druhej.
Nezamestnanosť sa zvyčajne považuje za cyklický, t.j. krátkodobý faktor, ktorý pominie pri oživení hospodárstva. Táto poučka nemusí vždy platiť, pokiaľ samotné príčiny nezamestnanosti majú štrukturálnu povahu.
Najúčinnejším liekom na znižovanie nezamestnanosti je hospodársky rast. V malej otvorenej ekonomike, ako je naša, sú hlavným zdrojom rastu priame zahraničné investície orientované na export. Nie náhodou sme dosiahli historicky najvyšší pokles nezamestnanosti z 18 na osem percent v období rokov 2001-2007, keď sme zaznamenali obrovský prílev investícií zo zahraničia a rekordne vysoký hospodársky rast.
Môže sa toto zlaté obdobie slovenskej ekonomiky zopakovať? Nie je to veľmi pravdepodobné. Obdobie rokov 2001-2007 bolo výnimočné v tom, že sa v ňom skombinovali efekty druhej vlny industrializácie Slovenska (ktorú sem priniesli zahraniční investori), svetového ekonomického boomu a nízkej štartovacej základne slovenskej ekonomiky v podobe úrovne HDP a miezd.
