Po troch rokoch som opäť navštívil Pohodu a strúham poklonu ľuďom, ktorí túto masovku organizujú. Výborný festival suverénne znesie porovnanie nielen v stredoeurópskom, ale už aj vo svetovom kontexte.
Iste, niektoré dramaturgické ťahy nechápem. Za všetky spomeniem univerzálneho génia priemernosti Dorotu Nvotovú, ktorá sa dokáže v priebehu dvoch dní vyjadrovať k svetovej chudobe, štylizovať na undergroundovú divu z časopisu Eva aj ekumenicky modliť.
Ale nie som dramaturg Pohody. Som návštevník a účinkujúci - a bolo pre mňa poctou, že som mohol predčítať a diskutovať v stane Rádia FM. A je obdivuhodné, že aj malé a mikroskopické pódiá si našli svoje publikum.
